Úvod do smerovania bez tried

1.1.1    Čo je vlms a prečo sa používa
Variable-Length Subnet Masks (VLSM) – premenná dĺžka sieťovej masky, je to jedna z techník, ktoré šetria adresový priestor. Použitie VLMS musí podporovať protokol. Podporované protokoly:

  1. Open Shortest Path First (OSPF)
  2. Integrated Intermediate System to Intermediate System (Integrated IS-IS)
  3. Enhanced Interior Gateway Routing Protocol (EIGRP)
  4. RIP v2
  5. statické smerovanie

VLMS umožní organizáciám využiť viac než jednu sieťovú masku v rovnakom adresovom priestore, čím sa dosiahne maximálna adresová efektivita, možnosť využívať aj „nultú“ a „poslednú“ podsieť.
cisco


30 hosls
192.168.187.64/27

Sydney
192.168.187.0/27

cisco1.1.2. Mrhanie priestorom
V minulosti sa na adresovanie hostov nepoužívali 0. a 255. sieť.

Subnet N u m ber

Subnet Address

 

'

Subnet 0

192.168.187.0

127

Subnet 1

192.168.187.32

Í27

Subnet 2

132.166.187.64

,'Zľ

Subnet J

192.16fi.1B7.S6

127

Subnet 4

192.166.187.128

m

Subnet 5

192.166.187.160

m

Subnet 6

19S.1BB.1fi7.1S2

127

Subnet 7

192.1 BH.187.224

127


Melbourne
192.168.187.96/27


Management sa rozhodol použiť 0. podsieť, čím získa 8 podsietí. Každá podsieť podporuje 30 hostov.
no ip subnet-zero, príkaz na zakázanie 0. podsiete, od Cisco IOS version 12.0 routre majú používanie
0 siete ako prednastavené
Ak sa zadá príkaz na zakázanie 0. podsiete, bude využitých len 7 podsietí.
Ak tým použije aj pre WAN linky celú podsieť, budú využité všetky podsiete, ale 28 adries v každej
podsieti bude nepoužitých, čím dochádza ku plytvaniu adresného priestoru. Takáto varianta je vhodná


1.1.3. Kedy použiť VLMS?
1981

ciscolen pre malé podsiete.

Subnet Number

Subnet Address

^

subnet 0

192.168167.0

/27

subnet1

192.168187 32

Í27

subnet 2

192.168.187 .64

m

subnet 3

192.168.167.96

127

subnet i

192.168.187,128

127

subnet 5

192 168 187 160

127

SUbnet 6

192.168.137.192

127

subnet 7

192.168,187,224

m

 

Subnet Number

Subnet Address

^

sub-subnet 0

192 168

187 192

(30

SUb-Subnet 1

192 168

187 196

,'30

sub-subnet 2

192,168

187.200

.'30

5Lib-5utanEt3

192 168

187 204

.'30

sub-subnet 4

192,168

187 208

.'30

sub-subnet 5

192 168

187 212

,'30

SUb-Subnet 6

192 168

187 216

ŕäO

sub-subnet 7

192,168

187.220

/30


Použitie VLMS je vhodné pri vytváraní adresovej schémy, kde nechceme plytvať adresovým priestorom. Najskôr sa sieť rozdelí pre najväčšie siete a tie sa postupne delia. V tomto prípade sa zoberie 6. podsieť a táto sa následne delí na menšie pre WAN. Z 27 bitovej masky sa prejde na 30. bitovú využitú pre linky bod - bod.


1.1.4. Výpočet podsietí z VLMS

ciscoVLMS pomáhajú manažovať IP adresovanie. Len nepoužitá podsieť môže byť ďalej delená.
V tomto prípade sú potrebné len 2 adresy pre každý router, pri 24 bitovej maske by bolo 252 adries
nevyužitých, ale pri 30 bitovej nedochádza ku plytvaniu.
ciscoSieť 172.16.32.0/20 je použitá na vygenerovanie podsietí zo sieťovou maskou /26. Podsieťové adresy sa aplikujú v závislosti od počtu hostov. Napríklad ak pre prepojenie bod – bod sú potrebné len dve adresy, použije sa maska /30 .
Na výpočet podsieťových adries pre WAN linky sa použije volná podsieť 172.16.33.0/26. Aplikuje sa /30 podsieťový prefix. V tomto prípade je možné vytvoriť 16 (24) podsietí.
Postup výpočtu pri sieti 172.16.32.0/20 na 172.16.32.0/26:

  1. zapísať 172.16.32.0 v binárnej forme
  2. vykreslenie vertikálnej čiary medzi 20 a 21 bitom v originálnej podsieti
  3. vykreslenie vertikálnej čiary medzi 26 a 27 bitom pre podsieť /26
  4. vypočítať 64 ( 26 ) podsieťových adries medzi 2 vertikálnymi čiarami

1.1.5 Route aggregation s VLMS
Sumarizácia (agregácia, supernetting) – spočíva v tom, že v aktualizáciách smerovacích tabuliek sa nevysielajú položky o všetkých podsieťach, ale tieto sa spájajú na základe rovnosti skupiny najvyšších bitov adries. Agregácia redukuje veľkosť smerovacích tabuliek.


Pravidlá pri sumarizácii:

  1. router musí vedieť počet podsietí
  2. router nemusí oznámiť iným routrom každú individuálnu podsieť, ak môže poslať agregátne smerovanie
  3. pri použití agregátneho smerovania bude mať router menšiu smerovaciu tabuľku

cisco
Na základe rovnosti skupiny najvyšších bitov (v našom príklade je rovnakých prvých 20 bitov, preto
192.168.96.0 /20)
Siete nemusia byť spojité.
1.1.6. Konfigurovanie VLMS
Vybratá VLMS sieť musí byť správne vypočítaná a nakonfigurovaná.


cisco

Budeme počítať pre sieť: 192.168.10.0 Začína sa od najväčšej siete, teda „Perth“, na vyadresovanie 60 PC je potrebných 6 bitov: -    26 = 64 – 2 = 62, preto sieťová maska
192.168.10.0/26 Routre Sydney a Singapore majú po 12 hostov, na vyadresovanie tohto priestoru je potrebných 24 = 16 – 2 = 14. Pridelené adresy budú:

  1. 192.168.10.96/28 pre Sydney
  2. 192.168.10.112/28 pre Singapore

Router Kuala Lumpur vyžaduje 28 hostov, na vyadresovanie tohto priestoru je potrebných 25 = 32 – 2
= 30, adresa bude 192.168.10.64/27
Na prepojenie bod – bod sú potrebné len 2 adresy, (22 = 4 – 2 = 2)


cisco
  1. Perth na Kuala Lumpur 192.168.10.128/30
  2. Sydney na Kuala Lumpur 192.168.10.132/30

-      Singapore to Kuala Lumpur 192.168.10.136/30
Pri problémoch so smerovacím protokolom:

  1. Vypnúť autosumarizáciu, resp.
  2. Manuálne nastaviť sumarizačnú adresu

1.2.1. História RIP
RIP patrí do Interior Gateway Protocol (IGP), to znamená, že smerovacie informácie sa vymieňajú v rámci AS, je určený pre stredne veľké siete.
V pravidelných intervaloch vysiela broadcast o jeho smerovacej tabuľke susedným staniciam, default je 30 sek.
Ako metrika sa používa počet skokov, maximum je 15.
Ak router prijíma informácie o sieti a rozhranie, cez ktoré prijíma, patrí do rovnakej siete, ale informácia je o inej podsieti, router aplikuje rovnakú masku, aká je nakonfigurovaná na rozhraní. Masky podľa tried: pre A: 255.0.0.0 pre B: 255.255.0.0 pre C: 255.255.255.0 RIP v.1 je často používaný pre jeho jednoduchosť


Limitácie RIP v.1:

  1. pri aktualizáciách neposiela informáciu o podsieťových maskách
  2. aktualizácia sa posiela cez broadcast 255.255.255.255
  3. nepodporuje autentifikáciu
  4. nepodporuje VLSM a smerovanie medzi doménami s odovzdávaním VLMS (CIDR)

1.2.2.   Popis RIP v.2
Charakteristika:

  1. vzdialenostný smerovací protokol, metrikou je počet hopov
  2. holddown timer je nastavený na 180 sekúnd, prevencia pred nekonečnými slučkami
  3. na prevenciu pred nekonečnými slučkami sa ešte využíva split horizont, označenie 16 hopov sa využíva pre nedosiahnuteľný cieľ
  4. podporuje premenlivú dĺžku masky
  5. podporuje autentifikáciu, kódovanie Message-Digest 5 (MD5)
  6. na šírenie aktualizácií sa používa multicast cez 224.0.0.9

1.2.3.   Porovnanie RIP v.1 a v.2
cisco
RIP v.2 je len rozšírením v.1.


1.2.4. Konfigurácia RIP v.2


cisco

RIP v.2 je dynamický smerovací protokol Požiadavky na povolenie dynamického smerovacieho protokolu:

  1. vybrať smerovací protokol, napr. RIP v.2
  2. prideliť časť IP rozsahu bez špecifickej sieťovej hodnoty
  3. prideliť sieť alebo podsieť s príslušnou sieťovou maskou

router rip version 2 – spustenie RIP verzie 2 network – zadáva sa priamo pripojená sieť
1.2.5. Overenie RIP v.2
Príkazy na overenie smerovacích informácií: show ip protocols a show ip route Príkaz show ip protocols – zobrazuje hodnoty o smerovacom protokole a časovačoch, sú tu zobrazené informácie o periodických aktualizáciách každých 30 sek. a holddown časovači. Ak nepríde aktualizácia od routra do 240 sek. záznam je odstránený zo smerovacej tabuľky. Administratívna vzdialenosť pre RIP je 120.


Príkaz show ip interface brief môže byť použitý na sumarizáciu informácií a stave rozhrania.
Príkaz show ip route zobrazí obsah smerovacej tabuľky, sú tu zobrazené všetky známe siete
a informácia, ako bol záznam získaný.
Ak záznam o nejakej sieti chýba, môže sa použiť príkaz show running-config na overenie, či nechýba


cisco

záznam v konfigurácii.
cisco
1.2.6. Riešenie problémov pri RIV v.2


cisco

Príkaz debug ip rip - zobrazuje RIP aktualizácie pri ich poslaní alebo prijatí Príkaz no debug all alebo undebug all ukončí vypisovanie debagovacích informácií. ^-Príklady. Malformed = poškodený


1.2.7. Default route
Spôsoby učenia sa cesty:

  1. statické smerovanie, administrátor manuálne definuje smerovacie pravidlá
  2. default routes, administrátor tiež ručne nadefinuje prednastavené smerovanie, používa sa ako posledná možná cesta
  3. dynamické smerovanie, router sa učí o smerovaní od iných routrov z periodických aktualizácií